Skip to main content

Dom na Myjave
(2025)

Keď sa včas postavíš proti zlu, začne sa meniť na dobro? V roku 1922 na myjavských kopaniciach zabudol autobus so študentmi budúceho surrealistického maliara Salvadora Dalího. Na jednu noc nepriehliadnuteľného Španiela prichýlila rodina, ktorá sa oňho postarala. Študent im z vďaky namaľoval na stenu horiacu žirafu, ktorá ovplyvnila život vtedy dvanásťročného Mila. Neuveriteľnú cestu jednonohého klampiara a mnohé dejinné udalosti, od vzniku Československa po súčasnosť, objaví Milov vnuk vďaka zápisníkom, ktoré nájde na povale dedovho domu, keď sa ho chystá predať. Po Milovej smrti sa toto písanie nekončí, prekvapujúco v ňom pokračuje niekto iný.

Spodobovanie
(2023)

Príbehy poviedok, o ktorých autor tvrdí, že sa nestali, môžu byť rozhľadenému pozorovateľovi niektorých udalostí z nášho blízkeho i vzdialenejšieho sveta podozrivo povedomé. Autor o tom od začiatku ich vzniku vie. Výsledkom sú jedinečné príbehy a ich „spodobovanie“ s často až absurdnými rozmermi. Podobne ako spoluhlásky vytvárame medzi sebou páry, spájame sa, dozrievame, prispôsobujeme jeden druhému a napokon v osamelosti dožívame. Natíska sa otázka – sme to vôbec ešte my? Podarilo sa nám v občasnej eufórii prekročiť vlastný tieň, alebo to bol už tieň niekoho iného? Nová kniha próz Jozefa Kollára je aj o tom, čo ľudskému spodobovaniu nevyhnutne predchádza.

Finalista
(2017)

14 poviedok z rôznych prostredí s určitou dávkou absurdity, čierneho humoru a prekvapivých koncov.

V každej poviedke čitateľa zavedie do iného sveta, v ktorom hrá ľudský faktor dôležitú úlohu. No popritom niekedy nezabúda ani na primeranú dávku humoru.

55 minút medzi životom a smrťou
(2015)

Príbehy ľudí, ktorí sa rôznymi spôsobmi v rokoch 1948 – 1989 snažili emigrovať na Západ.

Dvojnásobný majster ČSSR v cyklistike Robert Hutyra sa v roku 1983 rozhodol s rodinou opustiť republiku. Nebolo to jednoduché rozhodnutie, no po odmietnutí spolupráce s Štb, pociťoval zo strany vládnucej triedy šikanu a navyše v socialistickom zriadení, kde všetko patrilo všetkým a nikto nebol za nič zodpovedný, nemohol rozvinúť svoj podnikateľský talent.

Na cestu za železnú oponu si vybral teplovzdušný balón. Veľké dobrodružstvo sa odohralo v noci zo 6. na 7. september. Keď ich zachytila pohraničná hliadka, boli už v bezpečnej výške a po 55 minútach zosadli v rakúskom vinohrade blízko dedinky Falkenstein.

Spôsobov ako uniknúť železnú oponu bolo viacero. Nie všetky mali šťastný koniec. Autor v druhej časti knihy podáva svedectvo nielen o útekoch cez našu hranicu, ale aj o útekoch cez Berlínsky múr, ktorý bol desaťročia symbolom rozdelenia nemeckého národa.

Bol som detský špión
(2011)

Strhujúci príbeh detí vycvičených a nasadených na špionáž, napísaný podľa skutočných udalostí, je smutným svedectvom o praktikách totalitného režimu. Dnes už päťdesiatnik Pavel K. sa v spomienkach, ktoré vyrozprával autorovi knihy, vracia do svojho detstva na juhu Slovenska a do čias, keď si ho ako chlapca vyhliadla kontrarozviedka Ministerstva obrany ČSSR za účelom špionáže. „Otcom“ zvrhlej myšlienky detských agentov bol pražský psychológ, ktorý tvrdil, že na sledovanie a odpočúvanie vládnych špičiek sú deti vo veku od 9 do 14 rokov najlepší materiál. Operovali doma i v zahraničí. Výcvik sa skončil až v roku 1985 kvôli nedostatku peňazí. Po Nežnej revolúcii sa všetky materiály týkajúce sa výcviku detí skartovali. O tom, či detskí agenti skutočne boli, sa nezachoval dôkaz, ale to ešte neznamená, že ak nie je dôkaz, nič sa to nestalo.

Musíme to prežiť
(2010)

Príbehy v tejto knihe sa skladajú z 13 textových obrazov, akéhosi leporela pre dospelých, z ktorých každý je uzatvorenou, často absurdnou, ale vonkoncom nie až takou vzdialenou výpoveďou o našom reálnom svete.

Takto charakterizuje svoju novú knihu sám autor, úspešný novinár a spisovateľ.

Presne takéto sú napínavé, neuveriteľné, často až drásajúce príbehy v poviedkach, napr. Saxofón, Sťahovanie otca, Osem sekúnd, Keď vypnú prúd, Tak ju zabi – až po spolužitie s transvestitom v poviedke On je niekto iný…

Žena v koberci
(2004)

Najnovšia zbierka próz obsahuje pätnásť poviedok, medzi nimi napríklad Havária, Smeti, Mŕtvi údery nevracajú, Skratka alebo Nevera po našom, Hra, Siráno, Zabudli sme na niečo?, Ruka, Jej + Jeho, Smútok za matkou…

Bol som tá smrť, ktorá stála pri dverách a zvonila
(2000)

Zbierka pätnástich poviedok je plná ľudských osudov, lásky, sexu, smrti…

Medený vlas
(1998)

Medený vlas je súborom viac ako tridsiatich krátkych poviedok, z ktorých niektoré sa objavili aj v autorovej prvotine. Na malej (často dvojstranovej) ploche sa v nich odohrávajú každodenné príbehy obyčajných ľudí, ktorých námety prezrádzajú blízkosť s Kollárovou žurnalistickou praxou. Jednoducho stavané príbehy prekvapujú pointou derúcou sa spod návalu bežných príhod a v rozprávaní postáv ožívajú sny, symboly a znamenia. Jozef Kollár si naplno uvedomuje, že keď sa na bežnú udalosť pozerá z neobvyklých uhlov pohľadu, dostáva magické čaro.

Nedorozumenie
(1994)

Medený vlas je súborom viac ako tridsiatich krátkych poviedok, z ktorých niektoré sa objavili aj v autorovej prvotine. Na malej (často dvojstranovej) ploche sa v nich odohrávajú každodenné príbehy obyčajných ľudí, ktorých námety prezrádzajú blízkosť s Kollárovou žurnalistickou praxou. Jednoducho stavané príbehy prekvapujú pointou derúcou sa spod návalu bežných príhod a v rozprávaní postáv ožívajú sny, symboly a znamenia. Jozef Kollár si naplno uvedomuje, že keď sa na bežnú udalosť pozerá z neobvyklých uhlov pohľadu, dostáva magické čaro.